Inštrukcie k prijímaniu sviatostí (na konci článku je informácia o nahlasovaní pohrebov a o zapisovaní úmyslov sv. omší)
Krst
Nahlasuje na farskom úrade osobne jeden z rodičov dieťaťa (príp. obaja) po sv. omši v týždni alebo kedykoľvek po telefonickom dohovore o stretnutí.
Pred krstom treba absolvovať krstnú náuku v dohodnutom termíne (zvyčajne však priamo pri zahlásení krstu, najmä ak je stretnutie vopred telefonicky dohodnuté). Krst sa v našej farnosti udeľuje v sobotu pri rannej sv. omši o 7:30 (okrem prvých sobôt v mesiaci, kedy je po sv. omši fatimský program), výnimočne aj v inom dohodnutom termíne.
Krstní rodičia
Ide, žiaľ, zvyčajne o najväčší problém pri zahlasovaní krstu. Podľa cirkevných zákonov nie je povinnosť mať krstných rodičov (tento starobylý zvyk presadzujú dnes viac veriaci, než služobníci Cirkvi), keďže na túto úlohu je stále menej (v skutočnosti vždy bolo málo) vhodných osôb (preto aj v minulosti do úvahy často pripadala len úzka skupina osôb, žijúcich životom, ktorý nevzbudzoval pohoršenie verných veriacich) a mnohí rodičia majú o úlohe krstného rodiča často povrchné predstavy (neberú do úvahy jeho skutočný kresťanský život ale len rodinný vzťah s ním, chcú si touto úlohou niekoho iba „uctiť“). Krstné rodičovstvo je starobylý cirkevný úrad, resp. úloha, na ktorú sa spočiatku vyberali len tí najaktívnejší členovia cirkevného spoločenstva. Krstné rodičovstvo bolo pôvodne potrebné len pri krste dospelých (krstnými „patrónmi“ boli zvyčajne tí, ktorí dotyčného priviedli ku kresťanskej viere, teda išlo aj o akýchsi duchovných sprievodcov novopokrstených tak pred krstom ako aj po krste), pri krste detí spočiatku úplne stačila záruka kresťanskej výchovy zo strany rodičov (úloha krstných patrónov sa časom akosi spontánne preniesla aj na krst detí, ale história dokazuje, že to nebolo najšťastnejšie riešenie, keďže výber vhodných krstných rodičov často iba komplikoval krst dieťaťa, a od počiatku sa na túto úlohu viazalo viacero „ľudových tradícií“, ktoré nemali s pôvodnou úlohou krstných rodičov ako „duchovných sprievodcov“ pri výchove dieťaťa nič spoločné, napr. „nutnosť“ bohatého daru od krstných rodičov pre rodinu dieťaťa – akoby odmenu za „česť“, ktorej sa im dostalo).
Pre pretrvávajúce problémy s krstným rodičovstvom bola novým Kódexom cirkevného práva z roku 1983 povinnosť mať krstných rodičov fakticky zrušená (v skutočnosti taká povinnosť nebola nikdy nevyhnutná, akoby bez krstných rodičov nemohol byť vyslúžený krst) a pre rôzne problémy s výberom krstných rodičov, resp. pre pomýlené „ľudové predstavy“ o tejto cirkevnej funkcii sa dnes už v niektorých oblastiach sveta diskutuje dokonca o zákaze krstného rodičovstva cirkevnou vrchnosťou (napr. pre chápanie krstného rodičovstva ako základu príslušnosti k mafii, pozri https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140702022), keďže táto ustanovizeň dnes na mnohých miestach spôsobuje viac problémov s krstom než duchovných výhod, ktoré by z nej pre dieťa plynuli (napr. v Južnej Amerike kvôli ľudovému zvyku bohatého obdarovania dieťaťa pri krste zo strany krstných rodičov zostáva veľa detí nepokrstených často až do dospelosti, lebo krstní rodičia nemajú na „krstný dar“, preto sa krst „z úcty“ ku krstným rodičom odkladá celé roky, „kým našetria“). Pozitívny článok o krstnom rodičovstve pozri na http://zastolom.sk/kym-ma-byt-krstny-rodic-pre-nase-dieta/
Krstným rodičom môže byť len pobirmovaný kresťan (príp. taký, ktorý v dohľadnom čase sviatosť birmovania prijme a pripravuje sa na jej prijatie) žijúci sviatostným životom a každú nedeľu sa zúčastňujúci sv. omší (t.j. vieru praktizujúci kresťan). Najvhodnejšie je, ak si rodičia dieťaťa za krstných rodičov vyberú manželský pár (samozrejme cirkevne sobášený), nie mladých a slobodných (z titulu „rodič“ vyplýva, že by ním mal byť z princípu zrelší človek, v zásade starší ako sú rodičia dieťaťa, hoci Kódex s ohľadom na situáciu v rôznych krajinách, kde sú bežné sobáše veľmi mladých ľudí, umožňuje byť krstným rodičom už od 16. rokov, čo je ale v našej kultúre vek v zásade nedostatočný na prevzatie takej zodpovednosti), zvlášť ak nemajú pevné kresťanské zásady, napr. ohľadne predmanželského spolužitia (kňaz, ak má vzhľadom na vek eventuálneho krstného rodiča pochybnosti o jeho duchovnej zrelosti, musí posúdiť jeho duchovnú zrelosť na túto úlohu aj vzhľadom na duchovnú situáciu rodiny, z ktorej takýto eventuálny mladý „krstný rodič“ pochádza – takýto mladý a slobodný krstný rodič napr. neprichádza do úvahy, ak sú v jeho rodine časté rozvody a predmanželské spolužitie, hoci aj sám ešte vzhľadom na svoj mladý vek nežije v nejakom sexuálnom vzťahu).
Zo znenia kánona 874 Kódexu kánonického práva, ktorý prináša normy pre výber krstných rodičov (všeobecný cirkevný zákon ale nemôže riešiť všetky situácie, ktoré môžu v živote nastať, preto niekedy možno jeho normy – ako je to aj v prípade tohto kánona – chápať len ako všeobecné usmernenie, ktoré treba doplniť podľa situácie ďalšími upresňujúcimi normami, ktoré samozrejme nesmú ísť proti duchu ani zneniu všeobecných noriem) možno usúdiť, že či už diecézny biskup alebo farár, prípadne aj iný vysluhovateľ krstu, má právomoc určiť presnejšie normy pre výber krstného rodiča (napr. keď ma pochybnosť či už o schopnosti rodičov sprostredkovať skutočnú kresťanskú výchovu – ak rodičia dieťaťa nežijú v cirkevne platnom zväzku, alebo ak napr. rodičmi vybraní krstní rodičia napriek cirkevnému sobášu očividne nevedú náboženský život – páry nežijúce v kánonickom, teda pred Cirkvou právoplatnom cirkevnom zväzku nemôžu vôbec byť krstnými rodičmi -, alebo ak má pochybnosť o schopnosti krstného rodiča – napr. z dôvodu nízkeho veku, a teda duchovnej nezrelosti, alebo pre nejasný náboženský život a neurčité morálne názory – plniť si či už v súčasnosti alebo v blízkej budúcnosti zverenú úlohu) .
V prípade, že rodičia nemôžu nájsť vhodného krstného rodiča (stačí aj jeden, ale kňaz môže v istých prípadoch požadovať ešte jedného, ak má pochybnosti o duchovnej zrelosti rodičmi dieťaťa vybraného krstného rodiča), ku krstu dieťaťa úplne postačuje aj záruka kresťanskej výchovy od starých rodičov alebo iných vieru praktizujúcich príbuzných (primeraná záruka výchovy vo viere je vlastne jedinou podmienkou vyslúženia krstu dieťaťu – ak takú záruku nemôžu dať krstní rodičia, je lepšie krstných rodičov nemať a z hľadiska „vzoru kresťanského života“ sa spoľahnúť radšej na širšiu rodinu rodičov dieťaťa ako aj na kresťanské spoločenstvo vo farnosti; kňaz môže v istých prípadoch dovoliť účasť „svedka krstu“, resp. „neoficiálneho krstného rodiča“, alebo akéhosi „zástupcu krstného rodiča“ pri krste dieťaťa, ktorý môže v prípade, že nie je možné nájsť vhodného krstného rodiča, prebrať čiastočne jeho úlohy, ale do krstnej matriky sa ako krstný rodič nezapisuje).
Problémy s krstným rodičovstvom
Sviatosť manželstva
Sobáš je možné nahlásiť už zhruba rok pred termínom sobáša (najlepšie cez e-mail – treba zadať nielen mená snúbencov a dátum sobáša, ale aj hodinu, a najlepšie už aj rozhodnutie, či bude sobáš so sv. omšou – toto rozhodnutie súvisí s náboženskou praxou oboch snúbencov ako aj ich rodín – pre vieru nepraktizujúcich kresťanov, t.j. takých, ktorí nedeľné sv. omše navštevujú nepravidelne a k sviatostiam pristupujú zriedka, je vhodnejší sobáš bez sv. omše; toto rozhodnutie je ťažšie v prípade, ak vieru praktizuje iba jeden zo snúbencov a druhý nepristúpi ani k sv. spovedi pred sobášom ani k sv. prijímaniu pri sobáši; v prípade snúbencov, ktorí kedysi vieru praktizovali, ale kvôli dlhoročnému spolužitiu bez sobáša s praktizovaním viery prestali, je vhodnejší sobáš bez sv. omše; prípadne je v e-maili vhodné uviesť aj iné informácie, napr. odkiaľ snúbenci pochádzajú a kde reálne bývajú – pre cirkevné účely nie je dôležitý údaj v obč. preukaze, tzv. „trvalé bydlisko“, ale skutočný pobyt, tzv. kánonické bydlisko (t.j. podľa cirk. zákonov, čiže kánonov).
Následne treba absolvovať predmanželskú prípravu na kurze pre snúbencov (www.domanzelstva.sk). Na spísanie cirkevnej zápisnice na fare sa treba nahlásiť (stačí telefonicky alebo mailom alebo osobne po sv. omšiach v týždni v sakristii alebo na fare) 2-3 mesiace pred sobášom. K sobášu (ak snúbenci nie sú už civilne zosobášení) treba civilnú sobášnu zápisnicu zo štátnej matriky (na Obecnom úrade vo Veľkom Rovnom u p. Hrankayovej – 0901 777 145), ďalej krstný list (ak bol niektorý zo snúbencov – alebo obaja – pokrstený v inej farnosti, ale nie starší ako 3 mesiace), mená a adresy svedkov (na obecnej matrike treba nahlásiť aj rodné čísla svedkov), prípadne aj „licenciu k sobášu“, t.j. dovolenie (resp. súhlas) „vlastného farára“ aspoň jedného zo snúbencov k sobášu v inej farnosti (ak ani jeden zo snúbencov nebýva reálne v našej farnosti – nejde o údaj o trvalom pobyte v obč. preukaze, ale reálny pobyt oboch snúbencov, teda kde skutočne bývajú, to znamená kde väčšinou prespávajú). Organistu (prípadne spevákov) aj výzdobu kostola (ide hlavne o zavesenie ozdobných stúh na lavice) si treba dohodnúť osobne (organista: Michal Sedlák, 0903 722 243; výzdoba kostola: Adela Keráková, 0902 213 620 alebo Katarína Mohyláková: 0903 790 249).
Sviatosť zmierenia
Vysluhuje sa zvyčajne 30 minút pred sv. omšou (okrem nedieľ).
Na prvý piatok sa zvyčajne spovedá jednu hodinu pred sv. omšou, ak nie je vyhlásené inak (sv. omše v piatok bývajú celý rok o 18.00, ak nie je prikázaný sviatok alebo iná slávnosť a ak sv. omše nie sú dopoludnia).
Vo štvrtok pred prvým piatkom sa spovedá tiež 1 h pred sv. omšou (t.j. ak nie je vyhlásené inak v letnom období od 17.00, v zimnom období od 16.00).
Pomazanie chorých a viatikum (zaopatrenie umierajúcich)
Môžete nahlásiť kedykoľvek osobne ak som na fare, prípadne po sv. omšiach v sakristii, najlepšie však telefonicky.
Úmysly svätých omší
Úmysly sv. omší na konkrétny termín sa nahlasujú najviac na mesiac vopred. Svoj úmysel napíšte na obálku, ktorú vložíte do krabice na úmysly sv. omší vzadu za lavicami, alebo aj do poštovej schránky na fare. Ak by ste chceli aj konkrétny termín odslúženia sv. omše, na obálku napíšte aj svoje meno a tel. číslo, v prípade, že ten termín nebude voľný, Vám zavolám a dohodnem s Vami iný termín.
Pohreb
Nahlasujú pozostalí zosnulého buď osobne na fare ale najlepšie telefonicky cez pohrebnú službu (vtedy stačí dohodnúť len čas pohrebu, stretnutie s kňazom ohľadne bližších informácií o zosnulom si dohodnú telefonicky neskôr). Pri zahlásení pohrebu na fare (alebo na stretnutie ohľadne bližších informácií o zosnulom kvôli príprave pohrebnej kázne – pohrebná kázeň však nemá byť chválorečou na zosnulého ale Božím slovom) treba priniesť list o prehliadke mŕtveho! Organistu (p. Brňáka) si treba dohodnúť osobne cez správcu cintorína p. Petra Holazu – 0904 007 218. V nedeľu sa v našej obci pohreby nekonajú! V sobotu iba za mimoriadnych okolností (a pri prispôsobení času pohrebu iným povinnostiam kňaza).
