Inštrukcie k prijímaniu sviatostí (na konci článku je informácia o nahlasovaní pohrebov a o zapisovaní úmyslov sv. omší)
Krst
Nahlasuje na farskom úrade osobne jeden z rodičov dieťaťa (príp. obaja) po sv. omši v týždni alebo najlepšie po telefonickom dohovore o stretnutí.
Pred krstom treba absolvovať krstnú náuku v dohodnutom termíne (zvyčajne však priamo pri zahlásení krstu, najmä ak je stretnutie vopred telefonicky dohodnuté). Krst sa v našej farnosti udeľuje v sobotu pri rannej sv. omši o 7:30 (okrem prvých sobôt v mesiaci, kedy je po sv. omši fatimský program), výnimočne aj v inom dohodnutom termíne.
Krstní rodičia
Ide, žiaľ, zvyčajne o najväčší problém pri zahlasovaní krstu. Podľa cirkevných zákonov už nie je povinnosť mať krstných rodičov (tento starobylý zvyk presadzujú dnes viac veriaci, než služobníci Cirkvi), keďže na túto úlohu je stále menej vhodných osôb (v skutočnosti vždy bolo málo vhodných osôb, preto aj v minulosti do úvahy často pripadala len úzka skupina osôb, žijúcich životom, ktorý nevzbudzoval pohoršenie veriacich) a mnohí rodičia majú o úlohe krstného rodiča často povrchné predstavy (neberú do úvahy jeho skutočný kresťanský život ale len rodinný vzťah s ním, chcú si touto úlohou niekoho iba „uctiť“). Krstné rodičovstvo je starobylý cirkevný úrad, ktorý bol pôvodne spojený len s krstom dospelých (krstnými „patrónmi“ boli zvyčajne tí, ktorí dotyčného priviedli ku kresťanskej viere, teda išlo aj o akýchsi duchovných sprievodcov novopokrstených tak pred krstom ako aj po krste), pri krste detí spočiatku úplne stačila záruka kresťanskej výchovy zo strany rodičov. Úloha krstných patrónov sa časom akosi spontánne preniesla aj na krst detí, ale časom sa s touto úlohou spojilo viacero „ľudových tradícií“, ktoré nemali s pôvodnou úlohou krstných rodičov ako „duchovných sprievodcov“ pri výchove dieťaťa nič spoločné, napr. „nutnosť“ bohatého daru od krstných rodičov pre rodinu dieťaťa – akoby odmenu za „česť“, ktorej sa im dostalo.
Pre pretrvávajúce problémy s krstným rodičovstvom bola novým Kódexom cirkevného práva z roku 1983 povinnosť mať krstných rodičov fakticky zrušená (v skutočnosti taká povinnosť nebola nikdy nevyhnutná, akoby bez krstných rodičov nemohol byť vyslúžený krst) a pre rôzne problémy s výberom krstných rodičov, resp. pre pomýlené „ľudové predstavy“ o tejto cirkevnej funkcii sa dnes už v niektorých oblastiach sveta diskutuje dokonca o zákaze krstného rodičovstva cirkevnou vrchnosťou (napr. pre chápanie krstného rodičovstva ako základu príslušnosti k mafii, pozri https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20140702022), keďže táto ustanovizeň dnes na mnohých miestach spôsobuje viac problémov s krstom než duchovných výhod, ktoré by z nej pre dieťa plynuli (napr. v Južnej Amerike kvôli ľudovému zvyku bohatého obdarovania dieťaťa pri krste zo strany krstných rodičov zostáva veľa detí nepokrstených často až do dospelosti, lebo krstní rodičia nemajú na „krstný dar“, preto sa krst „z úcty“ ku krstným rodičom odkladá celé roky, „kým našetria“). Pozitívny článok o krstnom rodičovstve pozri na http://zastolom.sk/kym-ma-byt-krstny-rodic-pre-nase-dieta/
Krstným rodičom môže byť len pobirmovaný kresťan žijúci sviatostným životom a každú nedeľu sa zúčastňujúci sv. omší (t.j. vieru praktizujúci kresťan). Najvhodnejšie je, ak si rodičia dieťaťa za krstných rodičov vyberú manželský pár (samozrejme cirkevne sobášený), nie mladých a slobodných (z titulu „rodič“ vyplýva, že by ním mal byť z princípu zrelší človek, v zásade starší ako sú rodičia dieťaťa, hoci Kódex s ohľadom na situáciu v rôznych krajinách, kde sú bežné sobáše veľmi mladých ľudí, umožňuje byť krstným rodičom už od 16. rokov, čo je ale v našej kultúre vek v zásade nedostatočný na prevzatie takej zodpovednosti), zvlášť ak nemajú pevné kresťanské zásady, napr. ohľadne predmanželského spolužitia (kňaz, ak má vzhľadom na vek eventuálneho krstného rodiča pochybnosti o jeho duchovnej zrelosti, musí posúdiť jeho duchovnú zrelosť na túto úlohu aj vzhľadom na duchovnú situáciu rodiny, z ktorej takýto eventuálny mladý „krstný rodič“ pochádza – takýto mladý a slobodný krstný rodič napr. neprichádza do úvahy, ak sú v jeho rodine časté rozvody a predmanželské spolužitie a členovia rodiny žijú nábožensky ľahostajným spôsobom života – jedine že sám žije presvedčivým kresťanským životom odlišným od zvykov svojej rodiny, nestačí ale len, že to tvrdí, mal by to nejako dokázať, napr. kňaz by ho mal dobre poznať, ak ho má k takej úlohe pripustiť).
Zo znenia kánona 874 Kódexu kánonického práva 1983, ktorý prináša normy pre výber krstných rodičov možno usúdiť, že či už diecézny biskup alebo farár, prípadne aj iný vysluhovateľ krstu, má právomoc určiť presnejšie normy pre výber krstného rodiča (napr. keď ma pochybnosť či už o schopnosti rodičov sprostredkovať skutočnú kresťanskú výchovu – ak rodičia dieťaťa nežijú v cirkevne platnom zväzku, alebo ak napr. rodičmi vybraní krstní rodičia napriek cirkevnému sobášu očividne nevedú náboženský život – páry nežijúce v kánonickom, teda pred Cirkvou právoplatnom cirkevnom zväzku nemôžu vôbec byť krstnými rodičmi -, alebo ak má pochybnosť o schopnosti krstného rodiča – napr. z dôvodu nízkeho veku, a teda duchovnej nezrelosti, alebo pre nejasný náboženský život a neurčité morálne názory – plniť si či už v súčasnosti alebo v blízkej budúcnosti zverenú úlohu) .
Normy Kódexu kánonického práva pre výber krstných rodičov:
Kán. 872 – Krstencovi sa podľa možnosti má dať krstný rodič, ktorého úlohou je dospelému krstencovi pomáhať pri uvádzaní do kresťanského života alebo dieťa, ktoré má byť pokrstené, spolu s rodičmi priniesť na krst a takisto sa usilovať, aby pokrstený viedol kresťanský život, primeraný krstu, a aby verne plnil povinnosti, ktoré s ním súvisia.
Kán. 873 – Za krstného rodiča sa má brať iba jeden krstný otec alebo iba jedna krstná matka, alebo jeden krstný otec a jedna krstná matka.
Kán. 874 – § 1. Aby niekto bol pripustený na prijatie úlohy krstného rodiča, je potrebné:
1. aby ho určil sám krstenec alebo jeho rodičia, alebo ich zástupca, alebo ak nie sú, farár alebo vysluhovateľ, a aby bol schopný a mal úmysel plniť túto úlohu;
2. aby zavŕšil šestnásty rok života, ak diecézny biskup nestanovil iný vek alebo ak sa farár alebo vysluhovateľ domnievajú, že z oprávneného dôvodu treba pripustiť výnimku;
3. aby bol katolík, ktorý už prijal birmovanie a najsvätejšiu Eucharistiu, a viedol život primeraný viere a úlohe, ktorú má prijať;
4. aby nebol postihnutý nijakým kánonickým trestom, zákonne uloženým alebo vyhláseným;
5. aby nebol otcom alebo matkou krstenca.
§ 2. Pokrstený, ktorý patrí do nekatolíckej ekleziálnej spoločnosti, sa má pripustiť jedine spolu s katolíckym krstným rodičom, a to iba ako svedok krstu.
V prípade, že rodičia nemôžu nájsť vhodného krstného rodiča (stačí aj jeden, ale kňaz môže v istých prípadoch požadovať ešte jedného, ak má pochybnosti o duchovnej zrelosti rodičmi dieťaťa vybraného krstného rodiča), ku krstu dieťaťa úplne postačuje aj záruka kresťanskej výchovy od starých rodičov alebo iných vieru praktizujúcich príbuzných (primeraná záruka výchovy vo viere je jedinou podmienkou vyslúženia krstu dieťaťu – ak takú záruku nemôžu dať krstní rodičia, je lepšie krstných rodičov nemať a z hľadiska „vzoru kresťanského života“ sa spoľahnúť radšej na širšiu rodinu rodičov dieťaťa ako aj na kresťanské spoločenstvo vo farnosti; kňaz môže v istých prípadoch dovoliť účasť „svedka krstu“, resp. „neoficiálneho krstného rodiča“, alebo akéhosi „zástupcu krstného rodiča“ pri krste dieťaťa, ktorý môže v prípade, že nie je možné nájsť vhodného krstného rodiča, prebrať čiastočne jeho úlohy, ale do krstnej matriky sa ako krstný rodič nezapisuje).
Problémy s krstným rodičovstvom
Sviatosť manželstva
Sobáš je možné nahlásiť už zhruba rok pred termínom sobáša (najlepšie cez e-mail – treba zadať nielen mená snúbencov a dátum sobáša, ale aj hodinu, a najlepšie už aj rozhodnutie, či bude sobáš so sv. omšou – toto rozhodnutie súvisí s náboženskou praxou oboch snúbencov ako aj ich rodín – pre vieru nepraktizujúcich kresťanov, t.j. takých, ktorí nedeľné sv. omše navštevujú nepravidelne a k sviatostiam pristupujú zriedka, je vhodnejší sobáš bez sv. omše; toto rozhodnutie je ťažšie v prípade, ak vieru praktizuje iba jeden zo snúbencov a druhý nepristúpi ani k sv. spovedi pred sobášom ani k sv. prijímaniu pri sobáši; v prípade snúbencov, ktorí kedysi vieru praktizovali, ale kvôli dlhoročnému spolužitiu bez sobáša s praktizovaním viery prestali, je vhodnejší sobáš bez sv. omše; prípadne je v e-maili vhodné uviesť aj iné informácie, napr. odkiaľ snúbenci pochádzajú a kde reálne bývajú – pre cirkevné účely nie je dôležitý údaj v obč. preukaze, tzv. „trvalé bydlisko“, ale skutočný pobyt, tzv. kánonické bydlisko (t.j. podľa cirk. zákonov, čiže kánonov).
Následne treba absolvovať predmanželskú prípravu na kurze pre snúbencov (www.domanzelstva.sk). Na spísanie cirkevnej zápisnice na fare sa treba nahlásiť (stačí telefonicky alebo mailom alebo osobne po sv. omšiach v týždni v sakristii alebo na fare) 2-3 mesiace pred sobášom. K sobášu (ak snúbenci nie sú už civilne zosobášení) treba civilnú sobášnu zápisnicu zo štátnej matriky (na Obecnom úrade vo Veľkom Rovnom u p. Hrankayovej – 0901 777 145), ďalej krstný list (ak bol niektorý zo snúbencov – alebo obaja – pokrstený v inej farnosti, ale nie starší ako 3 mesiace), mená a adresy svedkov (na obecnej matrike treba nahlásiť aj rodné čísla svedkov), prípadne aj „licenciu k sobášu“, t.j. dovolenie (resp. súhlas) „vlastného farára“ aspoň jedného zo snúbencov k sobášu v inej farnosti (ak ani jeden zo snúbencov nebýva reálne v našej farnosti – nejde o údaj o trvalom pobyte v obč. preukaze, ale reálny pobyt oboch snúbencov, teda kde skutočne bývajú, to znamená kde väčšinou prespávajú). Organistu (prípadne spevákov) aj výzdobu kostola (ide hlavne o zavesenie ozdobných stúh na lavice) si treba dohodnúť osobne (organista: Michal Sedlák, 0903 722 243; výzdoba kostola: Adela Keráková, 0902 213 620 alebo Katarína Mohyláková: 0903 790 249).
Sviatosť zmierenia
Vysluhuje sa zvyčajne 30 minút pred sv. omšou (okrem nedieľ).
Na prvý piatok sa spovedá jednu hodinu pred sv. omšou, ak nie je vyhlásené inak (sv. omše v piatok bývajú celý rok o 18.00, ak nie je prikázaný sviatok alebo iná slávnosť a ak sv. omše nie sú dopoludnia).
Vo štvrtok pred prvým piatkom sa spovedá tiež 1 h pred sv. omšou (t.j. ak nie je vyhlásené inak v letnom období od 17.00, v zimnom období od 16.00).
Pomazanie chorých a viatikum (zaopatrenie umierajúcich)
Môžete nahlásiť kedykoľvek osobne ak som na fare, prípadne po sv. omšiach v sakristii, najlepšie však telefonicky.
Úmysly svätých omší
Úmysly sv. omší na konkrétny termín sa nahlasujú najviac na mesiac vopred. Svoj úmysel napíšte na obálku, ktorú vložíte do krabice na úmysly sv. omší vzadu za lavicami, alebo do poštovej schránky na fare. Ak by ste chceli aj konkrétny termín odslúženia sv. omše, na obálku napíšte aj svoje meno a tel. číslo, v prípade, že ten termín nebude voľný, Vám zavolám a dohodnem s Vami iný termín.
Pohreb
Nahlasujú pozostalí zosnulého buď osobne na fare alebo telefonicky (ale nie cez pohrebnú službu), pri prvom kontakte stačí dohodnúť čas pohrebu, stretnutie s kňazom ohľadne bližších informácií o zosnulom si môžu dohodnúť neskôr (osobné stretnutie s kňazom nie je povinné). Pri zahlásení pohrebu na fare (alebo pri stretnutí ohľadne bližších informácií o zosnulom kvôli príprave pohrebnej kázne – pohrebná kázeň však nemá byť chválorečou na zosnulého ale Božím slovom) treba priniesť list o prehliadke mŕtveho (stačí aj, ak ho doručí pohrebná služba na pohrebe). Organistu (p. Brňáka) si treba dohodnúť osobne cez správcu cintorína p. Petra Holazu – 0904 007 218. V nedeľu sa v našej obci pohreby nekonajú! V sobotu iba za mimoriadnych okolností (a pri prispôsobení času pohrebu iným povinnostiam kňaza).
